Malý príklad:
Pred niekoľkými rokmi som vlastnil super luxusné auto. Bolo to fajn a veľmi som si to užíval. No okolnosti ma donútili predať ho. A tak som presedlal do o štvrtinu lacnejšieho mestského autíčka. Hneď od začiatku som s ním bol nespokojný....
Prečo?
Nuž porovnával som ho s tým mojím luxusným miláčikom, ktorý už bol bohužial preč. V takej konkurencii to malé autíčko nemohlo obstáť v žiadnom smere. A tak som s ním bol nespokojný.
Potom sa však stalo to, že zrazu som nemal žiadne auto! A tak som začal po rokoch využívať hromadnú dopravu. Tak to už som zase spomínal ako by sa mi to malé autíčko teraz zišlo a že nebolo ani tak zlé.
A takto funguje naša hlava.
Po všetkých tých nepríjemných skúsenostiach som sa zamyslel a zameditoval nad tým a došiel som k poznaniu, že by som mal byť vďačný aj za ten autobus. Veď koniec koncov, mohlo by sa mi aj stať, že by som všade musel chodiť peši. Chodenie peši mám síce rád, ale len do určitej vzdialenosti.
Preto vždy keď som sa viezol autobusom, pociťoval som veľkú vďaku a zároveň som si predstavoval aké to bude super keď zase budem mať nejaké hoci aj maličké autíčko. Vravel som si, že budem veľmi šťastný.
Vesmír ma asi vyslyšal, lebo onedlho sa mi môj sen splnil a začal som jazdiť na síce ojazdenom ale zachovalom aute nižšej triedy. A tak som bol šťastný...presne ako som si to predstavoval.
Tu by sa môj príbeh mohol skončiť krásnym happyendom, ale to ešte nie je koniec.
Čo myslíte, ako dlho mi moje šťastie vydržalo?
Ani nie pár tyždňov. Tá moja neposedná myseľ čoskoro začala dumať nad tým, že toto auto je síce fajn, že to je postup o level vyššie...ale.....poznáte to. Vraj, chcelo by to novšie, lepšie, drahšie auto, najlepšie nejakej zvučnej značky. A šťastíčko sa pomaly vytrácalo.
Takže kto je tu ten šéf?
Chceme byť šťastní alebo nie? Necháme sa ovládať vlastnou mysľou? Neviem ako vy, ale ja teda nie. Je to síce makačka každú minútu sledovať čo tá beťárka medzi mojimi ušami zase vymýšla, ale stojí to za to. Chce to len máličko....pripomenúť si čo všetko už máme, čo sme dosiahli a ako veľmi sme kedysi po tom túžili. A dobrý pocit je v okamžiku späť. Prenesme sa z tých iluzórnych svetov ( minulosti a budúcnosti) do skutočnej reality, do prítomnosti. A užívajme si všetko čo máme. Inak sa ten začarovaný kruh nikdy neskončí.
