Predstavte si že žijete v stredoveku a ste odsúdení na smrť sťatím. Do popravy zostáva pár dní. Ako sa budete cítiť? Pravdepodobne budete v obrovskom strese po celú dobu až do posledného okamžiku.
Ale ja by som chcel vedieť žiť úplne inak. Žiť iba prítomnou chvíľou. Iba touto sekundou, týmto nádychom. Tak naplno prežívať tento maličký úsek života, že by mi bolo jedno čo bude o pár dní. Či ma popravia alebo nie.
Ešte aj na popravisku, s hlavou pod katovou sekerou by som bol dokonale šťastný. Naplno by som si užíval každý nádych, každý závan vetra, dotyk slnečných lúčov na mojej tvári. Bol by to najšťastnejší okamžik môjho života a každá ďalšia sekunda, každý ďalší nádych by boli úžasnými darmi za ktoré by som bol neskonale vďačný.
A čo tá sekera nad hlavou? Tá by ma netrápila. Tá by bola ešte ďalekou zahmlenou a neistou budúcnosťou, ktorá môže ale tiež nemusí nastať. A ak by aj predsa nastala?
Nevadí, veď som žil a užíval svoj život naplno. Každá jedna jeho sekunda bola naplnená šťastím a nebolo by už nič lepšie na čo sa oplatí čakať. A potom.....veď smrťou sa predsa nič nekončí....;)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára