Poznáte ten pocit keď si sadnete na balkón s úmyslom trošku si porelaxovať a v tom si uvedomíte, že Vás ruší smetiarske auto, na susednom paneláku prebieha rekonštrukcia a robotníci neustále buchocú, prípadne objavíte ešte množstvo ďalších rušivých zvukov? Určite to dobre poznáte.
A namiesto oddychu a relaxácie sa len rozladite. Vaše podráždenie stúpa s každou sekundou.
Dá sa vôbec relaxovať v takom prostredí?
Ja myslím, že áno. Všetky tie rušivé vplyvy sú ako nechcené deti. Niektoré deti, ktoré necítia od rodičov lásku zvyknú "vyvádzať" a robiť neplechu. Dožadujú sa tak pozornonsti. Jediný dôvod prečo sú "zlé" je len to, že sa chú cítiť príjimané, akceptované a milované. A čuduj sa svete, keď také dieťa dostane svoju dávku lásky tak sa zmení aj jeho chovanie a zrazu prestane byť otravné.
A tak to býva aj s našimi už dobre známymi rušivými vplyvmi. Sú také otravné iba preto lebo ich odmietame a chceme sa ich zbaviť. Ale akonáhle akceptujeme fakt, že tam sú, že jednoducho existujú a my s tým nemôžeme nič urobiť, prestanú byť otravné.
Neveríte? Tak to vyskúšajte.
Čítal som o jednom kozmonautovi, ktorý mal vo vesmírnom module krúžiacom okolo Zeme stráviť pomerne dosť dlhú dobu. Všade nádherné ticho, keď tu z ničoho nič mu v kabíne začalo niečo pravidelne klepať. Po krátkej dobe bol už z toho na nervy. Ale čo urobí? Sám vo vesmíre. Nevedel čo to klepe, ako to opraviť a ani nemal pred tým nepríjemným zvukom kam utiecť.
Aby sa nezláznil, rozhodol sa pre jedinú možnú vec. S tým otravným zvukom sa jednoducho skamarátil! Veru tak. Jednoducho akceptoval fakt, že ten zvuk tam je a aj tam stále bude. A zrazu mu už neprekážal a on si mohol užiť zbytok letu.
Mimochodom, ak by ste chceli trochu pomôcť nechceným a opusteným deťom tak tu je link na jednu nadáciu, ktorá sa im venuje.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára