Dilema: Je lepšie byť "sebecký" alebo trpieť celý život?

Tieto dni mi behá hlavou jedna dilema. Predstavte si situáciu kedy žijete vo vzťahu kde už dlhé roky nie ste spokojní a šťastní. Ten druhý tiež nie je so vzťahom spokojný ale aj napriek tomu chce s vami naďalej ostať.

Čo je lepšie, morálnejšie, etickejšie, správnejšie...?

Ostať v tom vzťahu a trpieť po celý zbytok života len kvôli tomu aby ste tomu druhému úplne nezlomili srdce? (podotýkam, že ten druhý nie je ani šťastný ani spokojný) 

Alebo byť "sebecký", odísť a ísť za svojim šťastím a tým pádom dať aj tomu druhému šancu na nový šťastnejší život?

Je sebecké chcieť byť šťastný alebo je znakom šíalenstva trpieť celý život po boku niekoho kto aj tak nie je spokojný?