- Na domácu úlohu budete mať porozprávať ako sa dostanú na svet deti.
Keď prišiel Jurko domov hovorí:
- Oci, máme na domácu úlohu porozprávat, ako sa dostanú deti na svet, nepomohol by si mi?
- Vieš čo, zober si do tašky vtáka a na hodine ho ukáž pani učitelke. O týždeň sa ich učiteľka pýta:
- No deti, kto mi vie povedať, ako sa dostanú deti na svet?
Nikto nemá domácu úlohu, len Jurko sa hlási.
- No Jurko rozprávaj.
- Počkajte, len vám ukážem vtáka.
- Nie, nie netreba, máš jednotku.
Verím, že ste sa zasmiali. Ale nie je náhodou väčšina z nás ako tá pani učiteľka? Počas svojho života sme si v mysli vytvorili určité asociácie a teraz jednoducho automaticky predpokladáme výsledok udalosti ktorá sa nám práve v tomto okamihu deje aj napriek tomu, že výsledok môže byť úplne iný.
Preto nežijeme svoj život ale len neustále opakujeme minulosť a okrádame sa o čerstvú a neošúchanú budúcnosť. Len si predstavte koľko príležitostí sme si takto nechali ujsť.
To sa ale dá zmeniť. Stačí nechať Jurka aby nám ukázal svojho vtáka! ;)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára